Je kritika USA správna?


Prednedávnom sa na facebookovej stene pána Smatanu rozpútala zaujímavá diskusia, ktorej by som rád venoval pár slov.

Predmetom článku nie je vyvracať (podľa môjho názoru úplne korektnú) averziu voči Putinovskému režimu v Ruskej federácii, skôr by som sa chcel zamerať na konkrétny typ myšlienkového prúdu, ktorý v mnohých ľuďoch vyvoláva pocit zaujatosti, stratu dôvery k objektivite médií a známym osobnostiam s následným odlivom týchto ľudí k alternatíve. Načrtol som ho už na príklade “faktoru integrity” v článku dekonštrukcia slovenskej alternatívy, ale príliš som ho nerozmazával pretože to pre vtedajšiu tému nebolo veľmi podstatné. Tentokrát by som sa však rád pozastavil nad jej úvahou. Kritizovať USA alebo nie?

Za normálnych okolností by som podobnú tému nerozoberal, keďže chcem, aby tento priestor zostal apolitický a venoval sa výhradne skepticizmu. Bohužiaľ to asi úplne nebude možné, keďže alternatívne podhubie nám tu rastie práve na spolitizovaných geopolitických témach a bipolárnom videní sveta, ktoré v súčasnosti na Slovensku dominuje, preto to vo veľkej miere bude nutnou témou (a snáď aj dobrým tréningom kritického myslenia).

Častokrát je to práve skutočne úprimná snaha ľudí vidieť objektívne spracovanie zahraničnej politiky každej veľkej krajiny, prioritne teda tých najmocnejších, medzi ktoré Spojené štáty rozhodne patria. Pokiaľ sa dlhodobo nestretnú s nejakou formou kritiky takéhoto štátu, je celkom pochopiteľné, že začnú mať podozrenie o prípadnom pokrytectve a inštitucionalizovanej agendy*.
Len v tomto storočí sa USA zúčastnilo 5tich vojen, porušovali medzinárodné práva, dopúšťali sa vojnových zločinov v podobe mučeniabombardovania civilného obyvateľstva. Určite by a o týchto veciach malo hovoriť v podobnej miere ako o Ruskom expanzionizme, nie? Mnoho našich popredných osobností si to nemyslí. Juraj Smatana, spamovaný alternatívnymi trollmi na dennej báze je jeden z mála, ktorý v tejto oblasti podáva nejaké vysvetlenie:

“Nie som verejnoprávne médium, aby som musel pokrývať celé spektrum… Keď začnú USA ohrozovať národno-štátny záujem SR, tešte sa na záplavu mojich statusov… My nie sme v pozícii globálneho rozhodcu morálnej čistoty v politike. Občan USA má samozrejme dôvody aj nástroje zaoberať sa každým jedným rozhodnutím politických lídrov, ktorých si zvolil. Lenže my nie sme občania USA. Našou občianskou úlohou je dávať také signály našim politikom a spoluobčanom, aby nerobili blbosti. Keď jednoducho časť médií začne preberať americkú kritiku určenú pre vnútorný politický trh, a súčasne ignorovať dianie v Rusku, pretože tam sú vnútorní kritici v podstatne horšej situácii, tak hrozí, že si časť občanov a tým pádom aj politikov povie “jedna veľmoc alebo druhá veľmoc – všetci sú svine a majme my s nimi len pokoj”. Čo je zdanlivo sedliacky rozum, v skutočnosti však poriadny prúser pre krajinu našej veľkosti a polohy.”

Prieskum z roku 2013: Ktorá krajina je najväčším nebezpečenstvom pre svetový mier? (klik na zväčšenie)

Osobne si nemyslím, že je tento prístup tak celkom obhájiteľný, ale rozumiem mu a rešpektujem ho. Za jednoznačne najsilnejší Jurajov argument považujem stanovisko neverejnoprávnosti. Je predsa každého osobná vec ktorej téme sa bude vo vlastnom čase venovať. To, že sa niekto explicitne koncentruje na Ruskú propagandu neznamená, že sa musí venovať aj tej Americkej, tobôž ak danú krajinu považuje za väčšie nebezpečenstvo pre náš štátny záujem. Keby to zostalo v tejto rovine, asi by nebolo o čom diskutovať.
Za problematické považujem to, keď sa už niekto snaží vysvetliť svoj postoj s následnou snahou (resp. radou) aplikovať ho na zvyšok populácie. Obzvlášť od liberálov je to zvláštny prístup. Posudzovať, “kto je v akej pozícii” a “kto by čo (ne)mal robiť” je už čosi celkom iné ako sa vo vlastnom čase niečomu venovať. Poďme si to rozobrať:

Argument morálnej čistoty je vo veľkej miere iba straw manLogický omyl reinterpretácie pôvodného argumentu, aby bol “protivníkom” ľahšie napadnuteľný. Mnoho ľudí nerieši nejakú “čistotu”, rieši dodržiavania dohodnutého medzinárodného práva. Pokiaľ ho niekto poruší (je jedno kto, keďže pár z nás si ešte stále myslí, že pravidlá platia pre všetkých) je minimálne na mieste na to poukázať. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo tieto dohody vôbec existujú, ak sa nemienia dodržiavať a po ich porušení, nedochádza k vyvodeniu zodpovednosti. V tomto kontexte mi ich existenciaMyslel som si, že toľko avizovaný západný svet, ktorého sme súčasťou zahŕňa práve dodržiavanie takýchto dohôd, kde boli aj vymyslené skutočne uniká.
No v záujme prehĺbenia argumentu povedzme, že značná časť populácie skutočne nevníma celý konflikt z pohľadu akýchsi práv, ale z pohľadu obyčajnej ľudskej morálky ako sa uvádza.
Je tento “pragmatizmus” s cieľom vyhnúť sa politickej averzii voči západu pre nás lepší ako dodržiavanie morálnej integrity? Nemyslím si.

Predpoklad, že tu nastane rozklad západnej orientácie akonáhle sa poukáže na to, že sa aj “veľký brat” niekedy správa ako slon v porceláne je podľa môjho názoru extrémne premrštený. Rovnako premrštený ako reči alarmujúce vyeskalovaním vojnového konfliktu s Ruskom tým, že si niekto dovolí demaskovať ich propagačné techniky. Miesto hypotetických katastrofických scenárov by som miesto toho navrhoval skutočný pragmatizmus a sledovanie toho, čo sa na Slovensku deje už dnes a nie verejným strašením. Ostatne, strach z hroziaceho katastrofického scenára je sama o sebe jedna z najznámejších propagandistických techník.

Faktom je, že dnes Slovensko pociťuje nárast alternatívnych webov kritických voči politike USA. Pred pár rokmi tu vznikol Slobodný vysielač alebo mesačník Zem a Vek, ktorý je podľa všetkého v zisku a jeho propaganda mocnie dnes. Slovensko tiež direktívne ovplyvňuje jednanie USA na strednom východe v podobe prílivu migrantov do EÚ z destabilizovaných regiónov, čo je akosi tiež súčasná téma, ktorá sa neskončila. Čiže aj z pohľadu pragmatizmu, musím konštatovať, že
-je to extrémne neefektívny až kontraproduktívny spôsob ako k celej záležitosti pristupovať.
-nie je pravda, že sa v zglobalizovanom svete akcie USA Slovenska nedotýkajú.

Oprávnený pragmatický scenár, kedy by bolo na mieste uvažovať v intenciách úplnej ľahostajnosti je spoločný vojenský stav s nepriateľskou mocnosťou.
Podobne ako spojenci počas 2 sv. ignorovali morálne prešľapy Sovietskeho zväzu, aby sa dokázal naplniť vyšší cieľ zvrhnutia nacistického Nemecka, tak aj Slovensko by zostalo slepé voči všetkým prešľapom USA. Takéto hypotetické scenáre sú samozrejme neželané, chcem tým len naznačiť, že navrhovaný prístup vo veľkej miere závisí od aktuálneho kontextu, kedy by aj verejnosť prižmúrila oči (pochopiteľne). V tom dnešnom však ešte stále žiadneho nepriateľa nemámez hľadiska deklarácie vojnového konfliktu, netvrdím o teroristických organizáciách, a to, že to niekto chce vnímať inak, je bohužiaľ problém dotyčného.

Napriek vyššie napísanému, považujem za úplne iracionálne násilne fabrikovať kritickú pseudosprávu len za cenu akejsi pomyselnej objektivity, keď sa dlho nič zlé nedeje. Kritické správy sa jednoznačne musia zakladať na verifikovatenej reálnej skutočnosti a pridŕžať sa objektívnych štandardov, inak sa budú sami autori dopúšťať propagandy. S týmto má bohužiaľ väčšina alternatívy problém, preto ju nemôžem brať príliš seriózne.


*Pre upresnenie, ja si osobne nemyslím, že je naša mediálna scéna neobjektívnaalebo lepšie povedané, nie v takej katastrofickej miere, ako ju vykresľujú “tí ktorí vedia praudu” (s jedinou výnimkou .týždňa ktorý sa ale svojím pro-americkým postojom ani veľmi netají), článok mal byť skôr o známych jednotlivcoch, ktorí si svoju pozíciu pred verejnosťou racionalizujú a vytvárajú tým (podľa mňa dosť falošný) pocit verejného konsenzu, čím sa aj celá prípadná diskusia na túto tému komplikuje. Ak sa už bavíme o médiách, tak tam vidím problém skôr v tom, že
1) SME a Denník-N sa koncentrujú predovšetkým skôr na vnútropolitické dianie a nie geopolitické (a keď už, tak pokrývajú celú planétu rovnomerne, čo značne limituje takéto články)
2) Ak náhodou nie sú prebraté od ostatných svetových médií, tak sú písané opisne a nie odsudzujúco, preto na mnohých nepôsobia kriticky. Tak by totiž profesionálny článok mal vyzerať.
3) Existujúce kritické články “mainstreamu” sa nedostatočne zdieľajú v alternatívnych kruhoch, čo je pochopiteľné nakoľko ich títo ľudia v drvivej väčšine prípadov nesledujú (lebo drevo), preto ani nemôžu vedieť čo sa tam v skutočnosti píše.
Včerajším článkom od Jakuba Godu sa tiež mnoho dnešných mýtov ozrejmuje a považujem ho za jeden z tých dôležitejších, ktorý by sa mal dostať do povedomia alternatívcov.

Zopár náhodne vybraných kritických článkov od najdémonizovanejších denníkov ako príklad:
SME
Klimatická dohoda
Medzinárodné právo
Mučenie
Provokácia KĽDR

Denník-N
Trump (v podstate skoro všetko)
Afganistan
Sýria 1
Sýria 2
Policajti

5 komentárov


  • Rozumný alternatívec // // Odpovedať

    Je kritika USA správna? Nuž, podľa mňa by nikto nemal byť uchránený pred kritikou. Ani USA, ani liberálna demokracia či akákoľvek iná krajina či ideológia.

    Chcel by som však zdôrazniť, že keď sa bavíme o averzii tzv. alternatívy voči USA, tak ide v podstate o odpor voči ideológii, ktorá v tejto krajine výrazne dominuje a prúdi i sem, než krajine a jej národu per se či zahraničnému vplyvu ako takému ( i mnohí alternatívci rozumejú tomu, že Slovensko je príliš malá a slabá krajina na to, aby sa hrala úplne nezávisle na vlastnom piesočku a nemala nejakého “patróna”). Popusťme uzdu fantázie a povedzme, že by sa v budúcnosti niekto ako Richard Spencer stal americkým prezidentom, pričom by sa mu podarilo presadiť jeho politickú agendu. Zrušili by sa afirmatívne akcie, z amerických univerzít by zmizli „gender studies“ a „safe spaces“, neokonskí vojnoví štváči by boli vytlačení na okraj, skoncovalo by som s intervencionizmom na Blízkom východe a Hollywood by prestal so svojou radikálne ľavicovou propagandou a „vyrábaním“ prihlúpych „slniečkárskych“ celebritiek. Je možné, že by sa časť alternatívy (najmä tej nacionalistickej) mohla stať obdobne entuziasticky pro-americkou ako je dnes spomínaný Smatana či Šebej, alebo ako je dnes miestami entuziasticky pro-ruskou? Vadil by im prílišný americký vplyv? 🙂

    V podstate i nedávne americké voľby ukázali, že s tým anti-amerikanizmom alternatívy (a pro-americkosťou mainstreamu) je to predsa len trochu komplexnejšie. Alternatíva pochopiteľne preferovala/preferuje Trumpa, keďže si od jeho zvolenia sľubovala presadenie politiky a ideológie, ktoré jej viac sedia (skoncovanie s intervencionizmom, odpor voči ideológii globalizmu, menší vplyv na politiku v Európe, lepšie vzťahy s Ruskom a pod.)

    Ďalej, osobne nesúhlasím s tvrdením, že naša mainstreamová mediálna scéna je objektívna. Predovšetkým spomínané Nko relatívne otvorene razí „ľavicovo-liberálno –globalistický („progresivický) smer, ktorý vo viac agresívnej, zdegenerovanej podobe poznáme práve z USA. Ale aby sme sa rozumeli: ja si myslím, že je dosť problematické byť objektívnym a som v zásade podozrievavý voči tým, ktorí tvrdia, že sú úplne neutrálni a nemajú žiadnu agendu. Myslím, že tu je to celkom pekne vysvetlené: https://www.youtube.com/watch?v=T3o6dIzCDEI

    A naozaj si nemyslím, že je mainstream vo svojom prístupe až natoľko odlišný od toho, čo sa označuje ako alternatíva. Každý má svoje naratívy, svoje preferované témy a selekciu informácii, ako aj svoje biasnuté obecenstvo, ktorému sa veľakrát snaží zavďačiť.

    Mainstream tiež robí ideologickú propagandu, hoci podľa mňa zvyčajne o niečo sofistikovanejšie, subtílnejšie ako alternatíva (dajme tomu aspoň ten slovenský. Keď sa pozriem na také americké CNN, tak miestami len žasnem nad stupňom amatérizmu. Prívlastok “fake news” je v ich prípade plne zaslúžený), čo je dané najmä tým, že v alternatíve pôsobí množstvo amatérov a poloamatérov/polovzdelancov, pre ktorých je to častokrát skôr voľnočasová aktivita než zdroj obživy (preto i ten o niečo vyšší výskyt hoaxov, hoci by bolo nefér predstierať, že všetko s čím prichádza alternatíva je len nepravda, hoax, klamstvo. Kto chce, vie si nájsť i kvalitných alternatívnych autorov, ktorí si dávajú bacha a ktorých prístup je dosť seriózny a racionálny).

    • Rozumný Pánko Rozumný Pánko // // Odpovedať

      Ďakujem za komentár, myslím, že ste veľmi dobre vystihli podstatu veci ako to naozaj je s tou pro-americkosťou. Všimol som si podobný trend. Ide vo veľkej miere o preferovanú ideológiu resp. hodnoty, ktoré sa razia danou mocnosťou, potom sa k nej následne podriaďujú ľudia z ostatných krajín (celebrity, médiá a pod.)

      Vyjadrím sa však k tej objektivite médii, lebo sa mi zdá, že som to nie veľmi dobre objasnil čo tým myslím. Netvrdím, že sú objektívne v tom zmysle, že nemajú preferovanú agendu, alebo niektoré veci zámerne interpretujú po svojom, tak ako sa to momentálne hodí, to asi nefunguje nikde, už len z toho dôvodu, že sme ľudia a nie stroje, každý niečomu verí, minimálne po hodnotovej stránke. Čo som tým skôr chcel naznačiť je spôsob akým sa médiá vykresľujú v alternatíve. Tam sú vnímané ako akýsi zámerný zatĺkač geopolitického diania vo svete, nikdy nekritizujúci pomery v USA nech by tam aj gulagy stavali, čo sa podľa mňa dá aplikovať iba na .týždeň. V týchto médiách si minimálne dokážem verifikovať či je daná správa reálna a nespolieham sa na hoaxový komentár nejakého random konšpiračného diskutéra čo po nociach fetuje protokoly sionistických mudrcov. V tomto kontexte sú objektívnejšie než alternatívne dezinfo weby, tým ale netvrdím, že sú perfektné, alebo ich staviam na “pjedestál” superobjektivity, to rozhodne nie. Skôr sa prikláňam k tomu čo ste napísal, tlačia svoj naratív, ale aspoň dodržiavajú nejaké žurnalistické štandardy.

  • Rozumný alternatívec // // Odpovedať

    Nemám k tomu čo si napísal veľa čo dodať. Slovenská alternatíva naozaj za veľa nestojí práve kvôli spomínanému amatérskemu prístupu (osobne mám o dosť lepší dojem z alternatívy na Západe. Dokonca i Česi sú na tom o niečo lepšie). Sú tu samozrejme nejaké výnimky typu Medzičas (ktorý sa podľa mňa snažil ako tak vyhýbať hoaxom) či niektorí konkrétni autori, ale v zásade musím byť skôr kritický. A osobne myslím, že je to i celkom škoda, pretože mainstream podľa mňa naozaj nedostatočne pokrýva, resp. ignoruje isté témy, po ktorých je tu istý dopyt a/alebo pretláča hodnoty a naratívy, s ktorými sa značná časť populácie nestotožňuje (predovšetkým mám na mysli konzervatívne a národne orientovaných ľudí, o ktorých si dovolím tvrdiť, že tvoria väčšinu na Slovensku – viď postoj majority k témám ako migranti, islam, Rómovia, LGBT a pod. – čo sú také tie “klasické” témy, kde sa mainstream niekedy prejavuje priam dogmaticky). Alternatíva dokázala zaplniť v podstate voľný priestor a priniesť mnohým ľuďom to, čo im citeľne chýbalo – len bohužiaľ to spracovanie býva veľakrát naozaj pochybné.

    Priznám sa, že som mal istú dobu predplatený Zem a Vek a moje hodnotenie je také, že sa tam miešajú relatívne kvalitné texty s totálnym bullshitom (najmä rôzne tie “zdravotné” témy typu očkovanie, GMO, Chemtrails, “mimozemský kreacionizmus” typu Hans Zillmer, fundamentalistické “mysticizmy” a pod.).
    Rostas v zásade bez väčšieho premýšľania berie všetko, čo má nádych “alternatívnosti” bez nejakej hlbšej selekcie a výsledok je potom taký, aký je. Témy ako imigrácia, americký intervencionizmus, kultúrny marxizmus, islam, Izrael a pod. bývajú zvyčajne podchytené o niečo lepšie, pretože tam častokrát ako o konkrétne fakty (ktoré sú povedzme jasné) ide skôr o “hodnoty” a “naratív” a o to vedieť vyargumentovať vhodný prístup/náhľad na dané problematiky. Môj prístup je jednoduchý – treba sledovať čo možno najviac zdrojov, mainstreamových i alternatívnych (hlavne treba vyhľadávať tých najinteligentnejších, najschopnejších autorov z oboch prúdov) a veľa veľa premýšľať. 🙂

  • Jozef // // Odpovedať

    p.”Rozumný ” pánko píše ťažkopádne bláboly,splieta piate cez deviate,osobne som ho raz počúval na jednej besede v BB.katastrofa,má to chudák v hlave pomiešané a nevie kde je sever.Bud mu odpustené lebo nevie čo činí,je ešte velmi mladý,čo ho samozrejme neospravedlnuje!Článok som ani nedočítal do konca,škoda času aj na túto odpoved,no ale nedalo mi.Jeho veľký vzor je p.Benčík.

    • Rozumný Pánko Rozumný Pánko // // Odpovedať

      Zdravím pán Šišulák,
      aj my si Vás pamätáme. Musím Vám povedať, že ste trochu útlocitný, nabudúce si doneste menej papierov A4 s otázkami.
      Neviem ako ste prišiel na to, že je môj vzor pán Benčík, ale dobre. To, že si s niekým potrasiem rukou a súhlasím s ním v pár bodoch pri nejakej téme (a nie vo všetkom) je normálny prejav slušnosti a racionality, to isté by som spravil aj pri niekom ako ste Vy. Asi ste to nepostrehol, ale nesúhlasil som s ním v rovnakej miere (to, že s alternatívou nemáme diskutovať napr.).
      Nabudúce odporúčam článok predsalen dočítať do konca, pretože v ňom vyjadrujem nesúhlas s p. Smatanom, ktorý je (ak alternatívne myslenie chápem dobre) spolu s p. Benčíkom Váš úhlavný nepriateľ.

Odpovedať