Obkec trápnučkého fašizmu


Nezvyknem registrovať, už vôbec komentovať  každú tuzemskú aférku našich intelektuálnych elít (resp. opinion leaderov)keďže zvyknem riešiť veci trošku zmysluplnejšieho iného charakteru, no na nedávnu argumentačnú prestrelku Havrana so Sulíkom mi nedá v krátkosti nezareagovať.
Incident, ktorý zapríčinil, že sa Sulík nasral, lebo on predsa nehajluje, vyvrcholila výmenou názorov 24.1.2017 v nejakej vrajkaviarni, v ktorej sa z nejakého dôvodu nepije káva, ale citrónová voda s minerálkou, a ktorej lokácia mi dodnes nie je známa, no zjavne je to dôležité miesto generujúce vzdelaných ľudí s prehľadom o svete.
Vypočul som si teda obidvoch ctených účastníkov a musím priznať, že som z výsledku trošku frustrovaný. Nie, nie preto, že bol Havran znásilnený v priamom prenose a podporil tým feministickú hypotézu o existencii rape culture, a ani preto že si Sulík zjavne pred spaním číta pravidelne Korán. Štve ma, že v podstate rozumní ľudia, ktorí by fakt mali aspoň nejakým spôsobom reprezentovať našu inteligenciu nedokážu kvôli svojmu egu základnú komunikačnú vec – počúvať toho druhého.

Celá záležitosť ma zaujala z toho dôvodu, že poukazuje na zvláštny fenomén našej doby s ktorým som sa stretol už niekoľkokrát – posun aplikácie F slova.
-Na jednej strane sa tento výraz používa na démonizáciu oponenta, bez ohľadu na jeho hodnotový rebríček či ideológiu so snahou popísať určitú formu radikálneho správania a/alebo myšlienkového trendu uplatňovania moci proti ostatným (ala feminazis).
-Na druhej ide o klasické pomenovanie pôvodnej definície konkrétnych režimov, vďaka ktorým sme v Európe chvíľu hrali vybíjanú a podkurovali sme si spoluobčanmi v pieckach (no a samozrejme ich dnešných sympatizantov).

Ako to už býva zvykom, nedopadá to veľmi dobre keď sa tieto dve interpretácie 1 pojmu začnú vzájomne miešať. Havran miešal prvú, Sulík druhú a všetci sa tvárili, že oni o tom istom, ale nie. Stačilo byť lepším poslucháčom a vec by sa uzavrela za 5 minút. OK, sekli sme sa, každý myslel niečo trochu iné, ide sa ďalej. V 5 minúte sa však ešte len preberal problém definície a Sulík exponoval, že v konečnom dôsledku každý kto nesúhlasí s Havranom je fašista, lebo tých definícií môže byť xy. Toto bol v skutočnosti jeden z mála momentov, ktoré Sulík nezvládol, nakoľko sa jedná o jeho typické iracionálne zmýšľanie. Jasné, lebo keď pripustíme, že nám 1 pojem môže pomenúvať 2 rôzne veci (čo je mimochodom celkom štandardné dokonca aj pri definičných slovníkoch, na ktoré sa pán Sulík odvoláva), automaticky tým pomenúva všetko, hocijakú vec vždy a všade….

Napokon sa začali vyťahovať konkrétne prípady z minulosti, čo Sulík spravil (stretnutie s Kotlebom) alebo povedal (islam!). Ubránil sa ľahko, všetko racionálne odôvodnil a od tejto pasáže do konca de facto viedol. Ak by Havran v tomto bode trošku zbrzdil a zamyslel čo sa to vlastne deje, ešte by to dokázal uhrať. Keďže Havranov fb výlev nespustila jedna konkrétna “demaskujúca” udalosť ktorú Riško spravil, ale naopak sled a celistvosť Sulíkových činov dokopy, ktoré spolu už tie kontúry mierneho fašizmu (z 1. definície) začínali nadobúdať, dokázal by si, podľa mňa, svoju frázu ešte dostatočne dobre obhájiť a to aj bez drístov o civilizačnom kontextuálnom myslení.

Môže sa zdať, že konzumentovi trávy radím ako na to, čím súhlasne validujem jeho status. Nie je to tak a naozaj si nemyslím, že je Sulík fašista, skôr naopak, trochu ma hnevá že sa tento pojem začal pomaly používať aj na polievanie záhonu, čím sa naozaj devalvuje jeho význam. Bol by som rád, ak by sa tento trend spomalil a nielen kaviareň, ale všetky čajovne a čokoládovne v Bratislave začali s jeho aplikáciou naozaj len v tých prípadoch, keď to bude naozaj relevantné. 

Odpovedať